Jeden moment zmenil život celej rodiny.
Dobrý deň, ahoj priatelia,
obraciam sa na Vás s prosbou o podporu pre mňa a moju rodinu.
Kto som?
Otec rodiny, dvoch detí, ktorý miloval výlety a turistiku s rodinou, šantenie s deťmi, športovanie. Mal rád svoju prácu, kam som dochádzal na biku, miloval aj beh a plávanie. Kutil, čo doma vedel , to spravil. Nerobilo mi problém navariť. Milovník húb a ich hľadania.
Potom prišiel moment, ktorý mi toto všetko zobral…hlavne mojej rodine. A najviac to pociťujú deti.
Čo sa stalo?
Pobolieval chrbát, ktorý ma 2 x ročne značne obmedzil v pohybe. Povedal som si dosť a treba to riešiť, nakoľko pravidelné cvičenie, infúzie a lieky neboli riešením. Stále sa to zhoršovalo. Verdikt po vyšetrení – pars defect, únavová zlomenina v tenkom mostnom mostíku spájajúcom stavce a k tomu sa pridružilo poškodenie platničky.
Až tak to bolo zničené, že operácia bola nevyhnutná.
Veril som doktorovi, veril som jeho slovám, že je to bežná záležitosť hlavne u športovcov a po operácii sa opäť dostali do pohody. Je to „kozmetická“ operácia. Zafixujú sa stavce, dá sa nová platnička, vloží sa klietka so štepom, ktorý spraví fúziu (zrast) stavcov. Za 4–5 mesiacov som plne fit a do roka sa celá fixácia vyberie. Komplikácie -možno zápal pri cievkovaní a prvé dni veľká bolesť.
Realita…
… až znaleckým posudkom som zistil, že pokazili, čo sa dalo a ako sa znalec vyjadril, dokaličili ma. Prečítajte si, čo znalec vytkol doktorom a sami si spravíte obraz o tom, aký je rozdiel v kozmetickej operácii a netrafenia sa skrutiek na správne miesto. Ako sa to mohlo stať, keď v dnešnej dobe aj samotné inštrumenty obsahujú určité značky na navádzanie s pomocou plne navigačného ramena CT, kam to uložiť. Použili RTG bez snímkovania v reálnom čase a bez kontroly CT po operácii.
Čo mi táto chyba operatéra spôsobila?
Nebudem používať odborné slová. Necitlivosť, tŕpnutie a bolesti v nohách a chrbtici. Problémy s močení a stolicou ( inkontinencia) V neposlednom rade hybnosť je veľmi limitovaná.
Obliekanie a hygiena od kolien nadol je problematická pre mňa samotného, neviem sa zohnúť. Chôdza utrpením a sed o niečo lepšie – 30 minút limit. Spánok len v jednej polohe. Sú to dni plné fyzického obmedzenia, bolesti a psychického boja samého so sebou.
Priznanie chyby, ale žiadne prepáčte, či pomoc.
