Lukáško sa nám narodil po 18-tich rokoch, je to vytúžené dieťa. Má veľmi rád čísla, výťahy, zbiera autíčka a parkoviská hot wheels, rubikove kocky, rád miesi plastelínu a mieša farby. S fixami, akvarelovými ceruzkami a s gélovými perami, ktorých nikdy nemá dosť, kreslí niečo, čomu rozumie iba on sám a keď nie je s tým spokojný, okamžite letí pokrčený papier do koša. No a má výborný hudobný sluch, dokáže perfektne imitovať melódiu, ktorá sa mu páči.
Navonok veľmi krásny chlapček, starostlivosť o neho však bola od začiatku mimoriadne náročná. V troch rokoch bola Lukáškovi diagnostikovaná porucha autistického spektra. Navštevujeme pravidelne pedopsychiatričku v Bratislave, detskú neurologičku v Modre, liečebnú pedagogičku v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, aj terapie u špeciálnej pedagogičky, u psychologičky, u sociálneho pedagóga a fyzioterapeutky v Špecializovanom centre pre deti s viacnásobným postihnutím a autizmom v Trnave. Lukáško je zároveň zapísaný v databáze záujemcov o prijatie na štúdium v Základnej škole pre žiakov s autizmom na Lomonosovej 8 v Trnave i v Základnej škole pre žiakov s autizmom na Hálkovej 54 v Bratislave, dúfame a modlíme sa, aby bol do niektorej z nich od septembra 2026 prijatý, nakoľko bežnú školu by podľa odborníkov, ktorých navštevuje, nezvládol ani s pomocou asistenta/ky.
Lukáško je hypotonický a rýchle sa unaví. Má zlú jemnú aj hrubú motoriku, vyžaduje dozor a pomoc tzv. 24 hodín denne 7 dní v týždni. Keď ideme s Lukáškom do obchodu alebo na dlhšiu prechádzku, alebo cestujeme autobusom resp. vlakom tak sedí v detskom kočiari, lebo sa rýchlo unaví, aj aby bol ľahšie zvládateľný, kľudnejší, aby sme eliminovali vzruchy a stimuly z okolitého prostredia, ktoré by ho rozrušovali a spôsobili mu meltdowny. Keďže už je dosť veľký, v bežnom detskom kočíku sa veľmi nezmestí a po ďalšie vyzerá to už smiešne, čo často nevhodne komentujú okoloidúci. Vzhľadom na uvedené nám detská neurologička pri poslednej návšteve v závere svojej písomnej správy odporučila rehabilitačný kočík.