Po vražde nasledoval dlhý súdny proces, v ktorom som vystupoval ako poškodený. Dúfal som, že nám priznané odškodné aspoň trochu pomôže postaviť sa na nohy.
Nepriznali mi nič.
V trestnom konaní mi odškodné nebolo priznané nie preto, že by sa tragédia nestala alebo že by som nemal nárok na spravodlivosť. Dôvod bol čisto právny – podľa spôsobu, akým bol prípad právne kvalifikovaný, nebolo možné uplatniť môj nárok priamo v trestnom konaní. Súd ma odkázal na civilné konanie, ktoré je zdĺhavé, finančne náročné a môže trvať roky.
Pôžičku, ktorú sme kedysi brali spolu, dnes splácam sám.
Psychický tlak, súdy a starostlivosť o syna spôsobili, že som dlhší čas nedokázal pracovať naplno. Liečim sa na psychiatrii, aby som bol pre syna pevnou oporou, nie ďalším človekom, ktorého stratí.
Dnes fungujeme ako malá rodina: ja, môj syn a moja mama, ktorá nám pomáha so starostlivosťou aj s domácnosťou. Držíme sa, ale sami to celé neutiahneme.
Odovzdáme 100 % sumy
Každé darované euro má zmysel
