Dokonca sme cieľovú sumu prekročili. Takže aj vďaka Vám môžem pokračovať v intenzívnom cvičení a stále sa zlepšovať. 
Sen o rodine
Moja manželka Danielka zvykla pracovať ako učiteľka pre deti s autizmom a s mentálnym postihnutím.
Jej sen o vlastnej rodine sa začal plniť v roku 2023 keď sme zistili, že čakáme dieťa. Priebeh tehotenstva bol úplne v poriadku. Avšak pár dní pred plánovaným pôrodom sa Dankin zdravotný stav náhle zhoršil a objavili sa záchvaty, ktoré ohrozovali ju aj dieťa. Jediným riešením bolo nasadenie silných dávok antiepilepík, lenže to by ohrozilo dieťa, a preto to odmietla aj s rizikom, že sa jej stav ešte zhorší.
Žiaľ, to sa aj stalo a malý musel ísť „von“ akútnym cisárskym rezom. Danka sa zobudila po dvojtýždňovej kóme v kritickom stave na neurologickej JIS-ke. Nevedela sa hýbať, rozprávať, ani len otvoriť ústa. Vyhliadky boli neisté, nik nám nevedel povedať, či sa stav zlepší a či sa ešte niekedy postaví na nohy…
Našťastie, Paťko je v poriadku a je pre nás najväčšou radosťou a motiváciou
Paťka po prvýkrát videla na vlastné oči až po dvoch mesiacoch....
Keďže nevedela rozprávať, komunikovali sme pomocou ukazovania na písmenka na papieri. Rozprávať začala asi až po pol roku od pôrodu. Nezrozumiteľne, ale predsa.
Momentálne stále rehabilituje, snaží sa naučiť prehĺtať jedlo a tekutiny, aby jej mohli odstrániť žalúdočný PEG.
Z praktického hľadiska a z hľadiska samostatnosti sú najväčším problémom nefunkčné prsty na oboch rukách. To je hlavným dôsledkom zápalu mozgu, ktorý prekonala. To znamená, že potrebuje nepretržitú pomoc. Pôvodne mala nehybnú celú ruku, teraz s ňou môže hýbať, ale nevie nič uchytiť a podobne. Momentálne sme jej rukami ja a osobná asistentka Miška, ktorá Danke pomáha keď som v práci.
Jednoducho povedané prešli sme dlhú cestu, ktorá ešte nekončí. Danka je húževnatá a usilovná a neprestane kým sa znova nedostane do štádia v ktorom bude samostatná a bude sa vedieť postarať o malého a potom sa vrátiť späť do práce.
,,Ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodnú pomôcť mi žiť život plnohodnotnej mamy, ktorá vie svoje dieťa bez obáv vziať na ruky, ísť s ním na prechádzku, hrať sa s ním v piesku… Pre niekoho bežný každodenný život, pre mňa ciele, pre ktoré už takmer dva roky tvrdo makám"
A práve o tomto je táto výzva.
