Adamko bude mať v máji 3 roky.
Vek, keď by mal bezstarostne behať po ihrisku, naháňať holuby v parku a smiať sa tak nahlas, že ho je počuť cez celé sídlisko. Vek, keď by sa mal tešiť na prvé dni v škôlke.
Namiesto toho však Adamko trávi veľa času v nemocniciach, na vyšetreniach a rehabilitáciách. Jeho malé nôžky ho zatiaľ neposlúchajú.
Adamko sa narodil akútnou sekciou v 35. týždni tehotenstva, pretože mal pupočnú šnúru obtočenú okolo krku a išlo mu o život. Hneď po narodení ho museli niekoľkokrát resuscitovať. Keďže sa narodil predčasne, jeho pľúcka ešte neboli dostatočne vyvinuté. Zasiahla ich infekcia, dostal zápal pľúc a nedokázal sám dýchať. Dva týždne zaňho dýchali prístroje, ktoré ho udržiavali pri živote.
Nasledovali náročné dni a pokusy o odpájanie od prístrojov. Prvé boli, žiaľ, neúspešné. Nakoniec sa to však podarilo a malý bojovník začal dýchať sám. Po dlhom čase mohli konečne spolu s maminkou opustiť nemocnicu a ísť domov za oteckom a jeho dvoma bratmi.
Keď už vyzeralo, že je všetko v poriadku, prišla ďalšia rana. Keď mal Adamko šesť mesiacov, objavila sa u neho silná epilepsia. Opäť nasledovali hospitalizácie, vyšetrenia a liečba.
Po prvom roku života sa ukázalo, že jeho vývoj výrazne zaostáva. Adamko nedokázal sám sedieť ani sa štvornožkovať. Lekári mu diagnostikovali hypertonus pri detskej mozgovej obrne (DMO).
Táto diagnóza mu bráni postaviť sa na vlastné nohy a začať chodiť. Každý pohyb je preňho náročný. To, čo je pre iné deti samozrejmé – urobiť prvý krok, rozbehnúť sa za loptou alebo skočiť mamine do náručia – je pre Adamka zatiaľ nedosiahnuteľný sen.
Napriek tomu je Adamko usmievavý chlapček plný zvedavosti. Miluje autíčka, písmená aj čísla a rozprávky, ktoré mu rodičia čítajú pred spaním. Veľmi by chcel behať a hrať sa so svojimi bratmi.
Jeho rodičia bojujú každý deň spolu s ním. Navštevujú špecializované rehabilitácie, cvičenia a terapie, ktoré mu dávajú šancu raz sa postaviť a urobiť prvý samostatný krok. Mnohé z týchto terapií však zdravotná poisťovňa neprepláca a ich cena je pre rodinu veľkou záťažou.
Každé cvičenie prináša nádej. Každá terapia posúva Adamka o malý krok dopredu. Lekári hovoria, že pravidelná a intenzívna rehabilitácia mu môže výrazne pomôcť. Čas je pritom veľmi dôležitý – čím skôr a čím viac podpory dostane, tým väčšiu šancu má.
Táto výzva je šancou dať Adamkovi to, čo iné deti považujú za samozrejmosť – možnosť postaviť sa na vlastné nohy.
Každé euro znamená viac hodín rehabilitácie, viac nádeje a o krok bližšie k tomu, aby raz mohol povedať: „Mami, pozri, ja chodím.“
Pomôžme malému bojovníkovi urobiť jeho prvý krok.
