Rastislava rakovina vyradila z bežného života. Pomôžme mu vrátiť sa späť.

For English, click here

Môj život bol aktívny, vždy v pohybe, niečo tvoriť alebo sa priučiť novému. Pohyb bol pre mňa dôležitý, ako v pracovnom tak aj súkromnom živote, nevedel som si nikdy ani len predstaviť situáciu, že sa ráno nedokážem postaviť z postele a ísť do práce alebo za inými aktivitami.

Bolesti, obmedzená hybnosť, krvácanie… Ako na potvoru som bol doma už sám tak neostalo iné ako zavolať RZPčku, ktorí prileteli snáď nadzvukovou rýchlosťou, lebo som sa v bolestiach po štyroch nestihol dostať ani do predsiene, aby som im odomkol dvere a bránku. Ďalej ma už na rukách odniesol statný záchranár. Skrátim túto nemilú spomienku – po absolvovaní vyšetrení na urgente znel verdikt – nádor na obličke, ktorý praskol a krvácal do obličky, jednoznačné odporúčanie – okamžitá hospitalizácia a operácia.

No aby to nešlo všetko krásne hladko a bez problémov brány nemocníc zatvorila slávna pandémia a ani moja diagnóza nefungovala ako čarovné „sezam, otvor sa“. Zasadla krízová rada, dva dni sa radili a rozhodli že po troch negatívnych testoch ma príjmu.

Vďaka skvelému tímu urológov a chirurgov nemocnice Svätého Michala v Bratislave operácia prebehla úspešne, aj keď ako daň som musel obetovať obličku, našťastie celý nádor bol odstránený. Ukázalo sa že bol zhubný, ale vraj nestihol ešte metastázovať. Nastal čas na radostný tanec života a slastné konštatovanie že svoje 50-tiny nasledujúci rok oslávim zdravý po porazení súpera – rakoviny.

Máme tu jún 2026

Tentokrát to začalo miernymi bolesťami krížov, čo si s tým lámať hlavu, veď do týždňa to bude zase pohoda. Ale bolesť neustávala, tak som navštívil odborníkov a množstvo vyšetrení odhalilo nepríjemnú realitu. Podcenil som zákerného protivníka z posledného súboja, pretože rád útočí od chrbta a vtedy keď to najmenej očakávaš. 6 rokov vyčkával, budoval si pozície a pripravil sa na ďalší dlhý zákopový boj. Svoju sekundárnu formu poctivo skryl, ako nádorové ložiská v kostiach – osteolytické metastázy, pri ktorých prevažuje aktivita buniek odbúravajúcich kostné tkanivo (osteoklastov). Dochádza tak k „rozpúšťaniu“ kosti, čo spôsobuje jej oslabenie, zvýšené riziko patologických zlomenín. U mňa si ako základňu zvolil pár stavcov chrbtice, bedrový kĺb, panvu a hrudnú kosť. Stavce L4 a L5 chrbtice mi potichu vyhlodal tak, že pôsobením vlastnej váhy som si spôsobil kompresnú fraktúru, ktorá spôsobovala moje neznesiteľné bolesti krížov.

V priebehu mesiaca sa môj stav zhoršil natoľko, že ma museli hospitalizovať a chirurgicky odstrániť časť poškodeného stavca, aby mi tlakom na miechu nespôsobil ochrnutie. Povedal som si „super“, bolesti ustúpili vyhrávame… Ale vytriezvenie prišlo veľmi rýchlo. Som v patovej situácii, zvyšok stavca L4 a aj L5 by bolo potrebné odstrániť a nahradiť, žiaľ nie je ich ako fixovať, keďže okolité časti už obsadil protivník – metastázy. Chirurgovia nechcú fixovať chrbticu lebo metastázy, onkológ nechce začať liečbu metastáz, lebo chrbtica nie je fixovaná, pacient nehybný a nestabilný.

Tak si tu ležím a čakám na zázrak.

Zázrak sa dostavil, po žiadostiach a urgovaní mojich ošetrujúcich lekárov, sa nechali neurochirurgia vo fakultnej nemocnici Ružinov presvedčiť, nasledoval prevoz a ešte ten istý večer ma operovali a zafixovali mi stavce od panvy až po L7. Podľa prognóz neurochirurgov sa tak skoro neposadím z dôvodu nadmerného tlaku práve na extrémne poškodené stavce L4 a L5.

Tri dni po operácii ma previezli do Národného onkologického ústavu, kde mi následne poskytli onkologickú liečbu, rádioterapiu a imunoterapiu.  25. júna ma hospitalizovali, podľa posledných správ by ma mali 14. 9. prepustiť do domácej liečby.

Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?

Po návrate domov sa bezpodmienečne musím vrátiť k rozpracovaným a novým projektom, ak by to situácia umožnila tak aj k zamestnaniu aspoň na diaľku, preto si pracovisko musím presunúť do postele. Znie to síce jednoducho, nebol som však na túto alternatívu vôbec pripravený a tak moju aktuálnu počítačovú zostavu do postele nedostanem. 

Musím kúpiť špeciálnu konštrukciu ktorá kompletnú zostavu dostane nad posteľ, alebo nové mobilné zariadenia ktoré budú v posteli použiteľné pre vzdialené pripojenie a prácu.  

Peniaze z výzvy by boli použité na nákup zostavy LEVUS ULTIMATE, pracovná stanica, ktorá zarovná telo do neutrálnej ergonomickej polohy a eliminuje kompresiu chrbtice vďaka skutočnej nulovej gravitácii a neutrálnej polohe tela. Zaklonením trupu a zdvihnutím nôh sa telesná hmotnosť rovnomerne rozloží po celom povrchu matraca, namiesto toho, aby sa sústredila na spodnú časť chrbta. Táto poloha uvoľňuje chrbticu a otvára uhol bedrového kĺbu, čo podporuje optimálny krvný obeh. Výsledkom je pocit beztiaže, ktorý odstraňuje rozptýlenie spôsobené fyzickým nepohodlím a umožňuje hlboké a nerušené sústredenie. 

Žiaľ aktuálny príjem od sociálnej poisťovne neumožňuje realizáciu mojich potrieb. Vzhľadom na to, že cena tohoto skvelého zariadenia je 4000€, pre mňa aktuálne nedosiahnuteľná, tak skúsim silu solidarity a pomoci.

My life used to be active – always on the go, creating something or learning something new. Movement was essential to me, both in my professional and personal life; I could never have imagined a situation where I wouldn't be able to get out of bed in the morning to go to work or pursue my other activities.

However, one morning in 2020, I was met with an unpleasant surprise.

Pain, limited mobility, bleeding… As luck would have it, I was home alone, so I had no choice but to call emergency services. They arrived at what felt like supersonic speed – I was in such pain that I hadn't even managed to crawl on all fours to the hallway to unlock the front door and gate. A burly paramedic ended up carrying me out. To cut this unpleasant memory short: after undergoing tests at the emergency department, the verdict came in – a kidney tumor that had ruptured and was bleeding into the kidney. The recommendation was clear: immediate hospitalization and surgery.

But things didn't go smoothly; the infamous pandemic had shut hospital doors, and my diagnosis didn't work like a magic „Open Sesame.“ A crisis committee convened, deliberated for two days, and decided to admit me after three negative tests.

Thanks to the excellent team of urologists and surgeons at St. Michael's Hospital in Bratislava, the surgery was a success; although I had to sacrifice a kidney as the price, fortunately, the entire tumor was removed. It turned out to be malignant, though – fortunately – it hadn't yet metastasized. It was time for a joyful dance of life and the blissful realization that I would celebrate my 50th birthday the following year in good health, having defeated my opponent: cancer.

It is now June 2026.

This time, it started with mild lower back pain; I didn't give it much thought, assuming I’d be fine again within a week. But the pain persisted, so I saw specialists, and a battery of tests revealed an unpleasant reality. I had underestimated the insidious adversary from my previous battle; it likes to attack from behind, striking when you least expect it. It had spent six years lying in wait, consolidating its position and preparing for another long war of attrition. It had carefully concealed its secondary form – tumor deposits in the bones known as osteolytic metastases, characterized by the dominance of bone-resorbing cells (osteoclasts). This process causes the bone to „dissolve,“ leading to weakness and a heightened risk of pathological fractures. It chose a few vertebrae, my hip joint, my pelvis, and my sternum as its base of operations. It quietly eroded my L4 and L5 vertebrae to the point where my own body weight caused a compression fracture, resulting in excruciating lower back pain.

Within a month, my condition deteriorated to the point where I had to be hospitalized and undergo surgery to remove part of the damaged vertebra before the pressure on my spinal cord could cause paralysis. I told myself, „Great – the pain has subsided; we’re winning…“ But the rude awakening came very quickly. I’m at an impasse: the remnants of the L4 and L5 vertebrae need to be removed and replaced, but unfortunately, there is no way to anchor them because the surrounding area has already been occupied by the enemy – metastases. The surgeons won't stabilize the spine because of the metastases, while the oncologist won't start treating the metastases because the spine isn't stabilized, leaving me immobile and unstable.

So here I lie, waiting for a miracle.

The miracle happened: after my attending physicians made repeated urgent requests, the neurosurgery department at Ružinov University Hospital agreed to the procedure. I was transferred and operated on that very same evening; they stabilized my vertebrae from the pelvis up to L7. According to the neurosurgeons' prognosis, I won't be able to sit up anytime soon due to the excessive pressure on the severely damaged L4 and L5 vertebrae.

Three days after the surgery, I was transferred to the National Cancer Institute, where I received oncological treatment, including radiotherapy and immunotherapy. I was hospitalized on June 25th, and according to the latest updates, I am scheduled to be discharged for home-based care on September 14th.

What exactly will the funds from this campaign be used for?

Once I return home, I absolutely must get back to my ongoing and new projects – and, if my condition allows, even resume working (at least remotely). To do this, I need to move my workspace to my bed. It sounds simple enough, but I wasn't prepared for this scenario at all; I simply cannot get my current computer setup into bed.

I need to either buy a special mounting system to position the entire setup over the bed or acquire new mobile devices suitable for remote work while lying down.

Funds from this campaign would be used to purchase the LEVUS ULTIMATE – a workstation that aligns the body into a neutral ergonomic position, eliminating spinal compression through true zero-gravity positioning. By reclining the torso and elevating the legs, body weight is evenly distributed across the mattress surface rather than concentrating on the lower back. This posture relieves the spine and opens the hip angle, promoting optimal blood circulation. The result is a sensation of weightlessness that eliminates distractions caused by physical discomfort, enabling deep, uninterrupted focus.

Unfortunately, my current income from the Social Insurance Agency does not allow me to meet my needs. Given that this excellent device costs €4,000 – an amount currently beyond my reach – I am turning to the power of solidarity and help.