S pokorou a otvoreným srdcom sa vám prihovárame ako rodičia dvoch synov – Samka (8 rokov) a Milanka (5 rokov). Milanko sa narodil 19. decembra a bol pre nás tým najkrajším vianočným darčekom. Jeho prvé krôčky prišli okolo 15. mesiaca a nič nenasvedčovalo tomu, že by nás čakala takáto náročná životná cesta.
Postupne sme si však začali všímať zmeny. Milanko si ukladal veci presne do jednej línie, chytal si ušká, utekal z miestností, bál sa výťahu, schodov, dokázal robiť jednu činnosť celé hodiny. Začal hovoriť prvé slovíčka ako „mama“ či „papa“, no rovnako rýchlo prestal. Na svoje meno nereagoval, často nereagoval vôbec na nič – ani na príchod ocka z práce.
Diagnózu autizmus dostal vo veku 2 roky a 10 mesiacov. Bol to pre nás obrovský šok. Priznávam, že som to spočiatku nezvládala, no môj manžel je pre mňa obrovskou oporou – vtedy aj dnes. Od toho momentu bojujeme spolu.
Náš život sa začal točiť okolo vyšetrení, lekárov, špecialistov, úradov, terapií a centier pre deti s autizmom. Do štyroch rokov Milanko povedal maximálne päť slov, väčšinou len opakovane. Zlom prišiel, keď sme začali navštevovať úžasné centrum pre autistov v Považskej Bystrici, ktoré si Milanko okamžite obľúbil.
Má narušenú komunikačnú schopnosť aj poruchu pozornosti. Hoci veľa slov začal hovoriť v angličtine, postupne ich už dokáže povedať aj po slovensky. Pozná farby, čísla, rád kreslí, je šikovný, láskavý, dá pusu, objatie, má rád deti aj zvieratá. Zároveň má však svoje limity – chvíle, keď už potrebuje pokoj a návrat domov.
Naša realita
V našej rodine momentálne pracuje iba ocko. Ja som na predĺženom rodičovskom príspevku, keďže starostlivosť o Milanka si vyžaduje každodennú prítomnosť. Denne šoférujem – vozím staršieho syna do školy a Milanka k lekárom, na terapie a odborné sedenia. Žiaľ, financie nám často nestačia, najmä keď máme aj ďalšie nevyhnutné výdavky.
V septembri Milanko nastupuje do škôlky. Naše auto je však už v zlom technickom stave, často sa kazí a niekoľkokrát nás nechalo stáť na ceste. Nové auto si momentálne nemôžeme dovoliť, no bez spoľahlivej dopravy sa k terapiám a odborníkom jednoducho nedostaneme.
Veľmi by sme chceli Milankovi dopriať aj canisterapie so psíkom a hipoterapie s koníkom, ktoré majú pre deti s autizmom veľký význam. Žiaľ, tieto terapie sú finančne náročné a spojené s cestovaním.
Autizmus je cesta na celý život. My sme len na jej začiatku a nevieme, čo všetko nás ešte čaká. Vieme však, že bez pomoci to bude oveľa ťažšie.
