Kto kampaň organizuje?
Volám sa Jakub Astl, mám 24 rokov a už ako dieťa som si prešiel niečím, čo by nechcel zažiť nikto. V 12 rokoch mi diagnostikovali rakovinu hrtanu. Nasledoval rok v nemocnici, množstvo zákrokov a liečby. Prišiel som o hlasivky, hrtan aj štítnu žľazu. Odvtedy mám trvalú tracheostómiu a nerozprávam – komunikujem len písomne. Napriek tomu som sa nikdy nevzdal. Rozhodol som sa študovať, rozvíjať sa a hľadať si vlastnú cestu. Momentálne končím magisterské štúdium manažmentu a snažím sa postaviť na vlastné nohy – no bez pomoci to už ďalej nezvládam. Som vedený ako ZŤP nad 80 % postihnutím, no snažím sa robiť, čo môžem – aspoň v rámci svojich možností. Vo voľnom čase sa snažím zostať aspoň trochu tvorivý – varím, pečiem, maľujem, pracujem na počítači. Sú to malé veci, ale dávajú mi zmysel a pomáhajú prejsť dni, ktoré sú inak veľmi náročné.
Komu pomôžeme?
Počas rokov štúdia som si musel postupne brať študentskú pôžičku fondu na podporu vzdelávania, aby som vôbec mohol existovať. Nemal som inú možnosť – pochádzam zo sociálne slabého prostredia, nemám podporu rodiny a nikdy som nemal na výber. Dlh dosiahol výšku viac ako 14-tisíc eur dňa 15. 11. 2023, kde som to aj prestal čerpať. Pôvodne som veril, že keď vyštudujem, nájdem si prácu a všetko splatím, ale život mi túto možnosť stále nedal, i keď som sa pokúšal nájsť prácu/brigádu.
Môj jediný príjem je invalidný dôchodok vo výške približne 500 €, z ktorého platím 200 až 240 € mesačne za izbu a zbytok ide na prežívanie do ďalšieho mesiaca. Nemám úspory, nevlastním žiadny majetok. Počas školy som sa musel niekoľkokrát sťahovať, prišiel som aj o strechu nad hlavou kvôli konfliktom, ktoré som nemal silu riešiť. Všetko, čo som mal, som postupne predal, aby som mal čo jesť a kde bývať. V súčasnosti prežívam len vďaka dobrým ľuďom, ktorí mi ešte občas podajú pomocnú ruku.
Rodinné zázemie nemám žiadne. Rodičia o mňa nejavia záujem a blízki, ktorí ma kedysi podržali – starí rodičia, teta – už nežijú. Druhá teta, ktorá bola mojím ručiteľom tejto pôžičky, je sama invalidná a bojuje s vlastnými problémami. Všetko, čo sa mi malo rozpadnúť, sa už rozpadlo. Zostal len obrovský tlak, čo so mnou bude ďalej.
Napriek snahe si nájsť prácu sa mi to zatiaľ nepodarilo. Komunikujem len písomne a pre väčšinu zamestnávateľov je to prekážka. Aj keď som technicky zručný, samostatný a zodpovedný, dvere sa mi stále zatvárajú. Noci prebdievam v úzkostiach, stres ma oberá o pokoj aj zdravie a myšlienka na prvú splátku ma doslova paralyzuje. Cítim sa, akoby som bol v slepej uličke. Snažím sa, ako viem, ale sám to už nezvládam.
