Rasťov príbeh
Zdravim všetkých dobrých ľudí. Volám sa Rasťo Kanovič a mám 16–ročnú dcéru Ninu. Náš spokojný, obyčajný rodinný život sa 20. augusta 2020 skončil. Obrátila ho naruby nehoda, spôsobená nezodpovednosťou ľudí, ktorí sa mali starať o stádo oviec v katastri obce Horná Poruba, medzi Ilavou a Bojnicami. Tu sme sa s partiou priateľov rekreačne vozili na motorke. Každý, kto ma pozná vie, že som nikdy nebol žiadny pretekár, mám za sebou 12 rokov bez nehody. Zrazu nám spoza hustého, dva metre vysokého porastu náhle vošlo do cesty stádo oviec (ako sme sa neskôr dozvedeli, ovce bez kontroly tu zavinili niekoľko dopravných nehôd). Keďže som išiel posledný a stádo mi v priebehu pár sekúnd uzavrelo cestu, nemal som inú možnosť ako zísť mimo cestu. Tam však niekto „zabudol“ betónovú kocku z odrezanej dopravnej značky, do ktorej som narazil a prepadol cez motorku.
Podľa subjektívneho pohľadu záchranárov mi nič nebolo, transportovali ma sanitkou do nabližšej nemocnice, no tá nemala potrebné vybavenie a z dôvodu covidu ma odmietli v ďalšej nemocnici. Súhra zlých náhod, „nekonečný“ prevoz po slovenských cestách, stratený čas bez potrebného zákroku, zakrvácanie miechy… Napriek veľmi vážnemu poraneniu miechy medzi stavcami C4-C5 ma v nemocnici prijali a operovali až na ďalší deň. Výsledkom je ochrnutie dolných aj horných končatín. Po neurologickej operácii v Žiline ma pre nedostatok miesta, napriek vážnemu stavu, opäť previezli, tentoraz do Trnavy. Nasledoval štvormesačný pobyt v nemocnici a trojmesačný pobyt v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, ale môj stav sa veľmi nezmenil. Skúsili sme aj liečbu v Rehabilitačnom ústave Kladruby.
