Ako mnohí viete, od začiatku vojny sa naša rodina venuje pomoci utečenkyniam a u mňa na byte býva Natália so 6-timi chorými psami a mačkami (samí neadoptovateľní hendikepáči, takže ich adopcie nula bodov). Natália sa celý život venuje záchrane hendikepovaných psov a mačiek a keď začala na Ukrajine vojna, nevedela si predstaviť nechať tam napospas osudu zvieratá, o ktoré sa starala. Na útek z krajiny sa preto vydala až rok po začiatku vojny, až keď sa jej podarilo nájsť dlhodobé bývanie pre ňu aj celú jej svorku.
V tom čase už naša rodina poskytovala ubytovanie niekoľkým odídenkyniam, ktoré u nás bývali s vyše 30-timi zvieratami, najmä mačkami a dvomi psami. Ja som zrovna v tom období kupovala starý byt a s manželom sme si povedali, že by sme ho počas trvania vojny poskytli pre odídencov s domácimi zvieratami, lebo sme vedeli, že tá skupina ľudí je prakticky neubytovateľná v komerčnom prenájme.
Medzi známych som hodila von túto informáciu, že v dohľadnej dobe chcem pripraviť byt pre odídencov, niekto nás s Natáliou prepojil a v apríli 2023 sa nasťahovala. Na začiatku sme jej prvých pár mesiacov intenzívne pomohli, aby sa dala aj zdravotne aj psychicky dohromady aj ona a aj zvieratá, rok života v krajine kde je vojna si totiž vybral svoju daň. Niektoré problémy sa ťahajú chronicky až dodnes, ale odvtedy funguje úplne samostatne, susedia ju vnímajú ako bežnú nájomníčku a majú ju radi.
Teraz je však Natália v takej zamotanej situácii, že aj keď obvykle na baby odídenkyne tlačím, že sa nemajú spoliehať na pomoc zvonka a treba makať, tak teraz cítim, že bude potrebovať podpornú sieť.
