Keby mi pred niekoľkými rokmi ktosi povedal, že na vydanie svojej šiestej básnickej zbierky budem pýtať peniaze od ľudí na Donio, schuti by som sa zasmiala. Na slovenskú literárnu scénu som vtrhla v roku 2011 a odvtedy som nikdy nemala problém vydať knižku. Lenže časy sa menia a keď som minulý rok zbadala na Doniu výzvu na zbierku nášho najlepšieho žijúceho básnika, Ivana Štrpku, pochopila som, že „je niečo zhnité v štáte dánskom“. Napriek tomu, že som minulý rok dostala tvorivé štipendium od Fondu na podporu umenia (za čo ďakujem) na napísanie rukopisu Záznam o vzniku zvláštneho sveta, môj vydavateľ – BRAK – na vydanie mojej knižky nedostal ani cent. A tak po vzore ostatných kolegov a kolegýň z literárnej scény, musím teraz dúfať, že moju šiestu zbierku básní chcete čítať a že si ju objednáte cez Donio.
Najdôležitejšia kniha
Každá kniha, ktorá autorovi alebo autorke vychádza, je pre neho/pre ňu, pochopiteľne, tá najdôležitejšia. Aj pre mňa je. Nie však iba preto, že je to tá nateraz „posledná“.
Keď som počas terapie objavila "zvláštny svet“, ktorý vyplavilo nevedomie do mojej súčasnej reality, otriaslo to mojím doterajším svetom. Akoby odrazu vznikol nový, zvláštny svet, o ktorom bolo treba napísať, no zostalo otázkou ako to urobiť, aby nešlo len o akési terapeutické písanie, ale aby vznikol kvalitný a hodnotný umelecký básnický text. „Zvláštny svet“ zbierky nie je len metaforou osobného a psychického úteku, ale aj miestom, kde som každý obraz dôkladne zvažovala, kde je každý verš súčasne kľúčom a záhadou, rozkrývajúcou zraniteľnosť a zároveň túto zraniteľnosť strážiacou.
Snažila som sa nájsť rovnováhu medzi túžbou po výpovedi a potrebou ochrany pred prílišnou otvorenosťou. V zbierke sa opakovane objavuje problém, ktorý je každému vyrovnaniu sa s traumou vlastný – čo všetko je potrebné povedať, a čo sa môže skrývať za metaforami a šiframi.
V zbierke Záznam o vzniku zvláštneho sveta sa nesnažím len rekonštruovať minulé bolesti, ale aj reflektovať možnosti jazykového vyjadrenia: Aké hranice má jazyk pri vyrozprávaní príbehu, ktorý bol príliš ťažký, aby bol úplne vyjadrený? Aké slová sa zrodia, ak sa trauma transformuje na text a aké obrazy z tejto transformácie prežijú? Ako dokáže spoločnosť prijať vypovedaný príbeh? Myslím, že ide o doteraz moju najodvážnejšiu zbierku z hľadiska témy, no zároveň úplne odlišnú, pokiaľ ide o spôsob písania. Zbierka je rozdelená do dvoch častí: Záznam o vzniku zvláštneho sveta a Život vo zvláštnom svete. Prvá časť knihy je temná, v druhej hľadám cestu, ako ďalej v tom mojom „zvláštnom svete“ fungovať.
