… lepšie bude odísť

Po tom, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu a hlavne na východe sa rozbehli intenzívne boje, chcela Irina aj s celou rodinou vydržať v Kramatorsku a pomáhať. Naďalej organizovala dobrovoľníkov a neúnavne vyrábala maskovacie siete. No boje sa koncom marca 2022 priblížili príliš. „Uvedomila som si, že falošné hrdinstvo už nemá žiadny význam a lepšie bude odísť. Ak by sme zostali a niečo sa nám stalo, aj tak by sme nikomu nepomohli.“ Preto zbalili to najnutnejšie – v prvom rade, samozrejme, materiál na maskovacie siete – a napchali sa do auta. Vnučka Darina mala čerstvo vodičák. Dovtedy šoférovala len raz, do Bachmutu a naspäť. No pripadla jej úloha vyviezť celú rodinu z Kramatorska do bezpečia. Boli to tri dni na ceste. A dva dni po ich odchode dopadli bomby na železničnú stanicu, kde práve matky s deťmi čakali na evakuačný vlak.

„Išli sme a nevedeli sme, kam,“ pokračuje Irina. „V mestách a dedinách ponúkali odídencom nocľah a jedlo. Neviem, ako sme dorazili sem, do Kutsivky. Je to malá dedina. Do školy chodí len pár detí a nepotrebujú celú veľkú budovu, preto ju starosta premenil na ubytovanie pre odídencov. Zostali sme na noc a už sme neodišli.“

Rodina najprv bývala v škole. Keď sa Irina po prvej noci zobudila, prvé, čo urobila, bolo, že zašla za riaditeľom a poprosila ho o priestor na výrobu maskovacích sietí. Dal jej k dispozícii nepoužívanú triedu. Okamžite tam natiahla svoje rámy a povrázky. Cez Facebook zháňala od známych vhodný materiál. S manželom Vladimírom prácu neprerušili ani na deň. Hotové sieťky posielajú vojakom väčšinou poštou – aj keď to znamená cestovať tridsať kilometrov autobusom na najbližšiu poštu.

V lete si Sidorenkovci prenajali v Kutsivke domček. Tradičný ukrajinský vidiecky dom, vybielený vápnom, s okennými rámami natretými namodro. Jeho staručká majiteľka zomrela pred tromi rokmi a odvtedy bol neobývaný. Nie je tu vodovod a má len latrínu na dvore. Irina ukazuje plastovú nádrž s kohútikmi, ktorú si namontovali do kuchyne na umývanie rúk. Umývanie tela je komplikovanejšie – Irina spomína na leto, keď sa nasťahovali a Vladimir jej na záhrade vyrobil solárnu sprchu. Po týždňoch provizória v škole sa vtedy prvýkrát normálne osprchovala.

Hoci je domček malý, na bývanie si Sidorenkovci vyčlenili iba jednu z dvoch izieb. V tej druhej uskladňujú materiál a vyrábajú sieťky. Nezastavia ich ani výpadky elektriny, vtedy pracujú s čelovkami. Irinine siete sú medzi vojakmi žiadané. Posielajú jej fotografie na tému: nájdi svoju maskovaciu sieť. „Niekedy mám naozaj problém ju v odfotenom teréne rozoznať,“ smeje sa Irina.

100% vášho daru pomôže s výrobou maskovacích sietí!

Irina práve rozbieha pletenie sietí s novou skupinou dobrovoľníkov. Snažia sa tiež získavať darom materiál, napr. staré plachty. Za mesiac upletú rôzne siete s celkovou plochou  približne 600 m². Pomôžme im spoločne s nákupom potrebného materiálu a dopravou, vďaka dobrovoľníckej práci sú náklady na úrovni 40 hrivien = 1 €/m2.

Autorkou textu a fotiek je novinárka Jana Čavojská, ktorá navštívila pani Irinu v Ukrajine. Celý článok vyšiel v júnovom NotaBene. Výzvu na pomoc zverejňujeme ako občianske združenie Berkat.

Ľuďom Ukrajiny v Prievidzi a okolí a priamo v Ukrajine pomáhame dlhodobo. V našom regióne sme zabezpečili ubytovanie pre viac ako 300 ľudí a každý týždeň vydávame základné potraviny desiatkam rodín. Opakovane dodávame na Ukrajinu veľmi potrebný zdravotnícky materiál a ďalšiu humanitárnu pomoc, napríklad už viac ako 70 generátorov – elektrocentrál, ktoré pomáhajú prekonať zimu a tmu. V Ukrajine pomáhame predovšetkým na miestach bojov v prvej línii, ale aj na miestach, ktoré boli oslobodené.

Viac o našej iniciatíve Prievidza pomáha Ukrajine si prečítate na www.prievidzapomaha.sk.