Kto kampaň organizuje?
Volám sa Renata.
Posledné roky môjho života ma priviedli na miesta, na ktoré som nikdy neplánovala ísť. Medzi opustené mačky. Medzi ľudí trpiacimi psychiatrickymi ochoreniami. Medzi ľudí, ktorí stratili nádej. Na úrady, políciu aj súdy. Ale aj medzi deti, seniorov a komunity, kde som videla, že aj malý príbeh dokáže otvoriť veľké témy. Nikdy som neplánovala vytvoriť projekt o mačkách.
Chcela som pochopiť, prečo sa človek niekedy prestane pozerať na utrpenie okolo seba. A či sa dá empatia znovu prebudiť.
Tak vznikol projekt Keď zviera (ne)má hlas. Nie ako povinnosť. Nie ako práca. Ale ako prirodzené pokračovanie môjho života.
Verím, že vzťah k zvieratám veľa vypovedá o tom, akými ľuďmi sme.
A že keď sa naučíme vnímať tých, ktorí nemajú vlastný hlas, meníme tým aj vzťahy medzi sebou navzájom.
Komu pomôžeme?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento projekt pomáha mačkám. No, nie je to celkom tak. Pomáha predovšetkým ľuďom. Deťom, ktoré sa ešte len učia vytvárať si vzťah k svetu. Dospelým, ktorí sa v každodennom zhone často prestali zastavovať. Seniorom, ktorí v príbehoch zvierat nachádzajú vlastné spomienky. Ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ktorí veľmi citlivo reagujú na svet zvierat. A všetkým komunitám, ktoré hľadajú priestor na spoločné stretnutie, rozhovor a tvorenie.
Cez skutočné príbehy mačiek sa rozprávame o témach, ktoré sa dotýkajú každého z nás. O empatii. O rešpekte. O zodpovednosti. O súcite. O schopnosti všímať si slabších. A keď sa zmení človek, mení sa aj svet okolo neho.
Preto verím, že projekt pomáha nielen zvieratám. Cez skutočné príbehy mačiek sa deti aj dospelí učia, ako môžu svojimi každodennými rozhodnutiami reálne pomôcť zvieratám a podporiť ich život – či už zodpovednou starostlivosťou, rešpektom, pomocou opusteným mačkám alebo tým, že nezostanú ľahostajní.
Verím, že z detí, ktoré sa do projektu zapoja, vyrastú ľudia, ktorí si všimnú každú živú bytosť, keď bude potrebovať podporu a pomoc. Verím, že dospelí, ktorí sa zapoja, v sebe znovu objavia priestor pre súcit, rešpekt a zodpovednosť.
Pretože keď sa človek naučí vnímať potreby tých najslabších, učí sa zároveň lepším vzťahom aj k ľuďom okolo seba. A práve takto sa môže postupne meniť celá spoločnosť – nie veľkými slovami, ale malými skutkami, ktoré sa stanú prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.
Projekt Keď zviera (ne)má hlas nevznikol iba preto, aby sa usporiadala výstava, vytlačila kniha či pohľadnice. To všetko sú len prostriedky, vďaka ktorým sa môže jeho myšlienka dostať medzi ľudí.
Skutočným cieľom projektu je prebúdzať záujem, empatiu a zodpovednosť voči zvieratám, ktoré žijú medzi nami a často zostávajú nepovšimnuté.
Prostredníctvom príbehov skutočných mačiek sa účastníci aj návštevníci projektu prirodzene dozvedajú, ako môžu pomôcť, prečo je kastrácia nevyhnutná, aké povinnosti majú mestá a obce pri starostlivosti o voľne žijúce mačky a prečo je pomoc založená na vedomostiach účinnejšia než pomoc založená iba na emóciách.
Dôležitou súčasťou projektu je aj samotná výtvarná tvorba.
Keď človek tvorí príbeh konkrétnej mačky, prestáva ju vnímať ako anonymné zviera. Učí sa pozerať na jej osud citlivejšie, rozvíja empatiu, trpezlivosť, schopnosť sústrediť sa a vnímať detaily. Tvorivý proces prirodzene uvoľňuje napätie, pomáha odbúravať stres, podporuje duševnú pohodu, predstavivosť, sebareflexiu a prináša pocit zmysluplnosti.
Mnohí ľudia počas tvorby objavia vzťah k zvieratám, ktorý si dovtedy ani neuvedomovali.
Konečným cieľom projektu je upriamiť pozornosť spoločnosti na problém zvierat, ktoré žijú medzi nami, no zostávajú neviditeľné.
Chcem prispieť k tomu, aby ochrana mačiek nebola iba súborom paragrafov na papieri, ale aby sa pretavila do skutočných činov, zodpovedného prístupu samospráv, účinnej prevencie a ochoty ľudí pomáhať.
Verím, že skutočná zmena nezačína zákonom.
Začína človekom, ktorý pochopí, že aj jeho hlas môže zmeniť život niekoho, kto vlastný hlas nemá.
Vďaka vašej podpore bude môcť projekt pokračovať/
Pilotný projekt bol realizovaný z mojich skromných finančných zdrojov a to v rôznorodých vzdelávacích a komunitných prostrediach. Zapojilo sa doň celkovo 111 účastníkov. Vekové rozpätie bolo od 4 do 102 rokov. Súčasťou pilotu bola jedna trieda v štátnej základnej škole, súkromná škola s montessori princípmi výučby, kde pracujú spoločne zmiešané vekové skupiny detí, dve komunitné vzdelávacie skupiny, predškolská vzdelávacia skupina, škola pre deti s poruchou autistického spektra, nezisková organizácia pracujúca s ľuďmi s ťažkým mentálnym a viacnásobným zdravotným postihnutím a zariadenie sociálnych služieb pre seniorov.
Vďaka vašej podpore budem môcť navštevovať školy, komunitné centrá, organizácie pre ľudí s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, zariadenia pre seniorov a aj ďalšie skupiny ľudí po celom Slovensku.
Vaša podpora umožní vytvoriť kvalitné výtvarné a edukačné materiály, zabezpečí cestovanie, prípravu jednotlivých stretnutí a vznik putovnej výstavy.
Pomôže tiež vytvoriť knihu, ktorá spojí skutočné príbehy mačiek s kresbami, myšlienkami a odkazmi účastníkov projektu.
Nejde len o jednorazové stretnutia. Vzniká živý archív empatie. Miesto, kde budú zachytené príbehy, kresby a slová ľudí rôznych generácií. Nie preto, aby zostali uložené v šanóne.
Ale aby ďalej pomáhali meniť spôsob, akým sa pozeráme na život okolo seba.
Vaša podpora umožní vytvárať priestor na živé stretnutia ľudí rôznych generácií a komunít po celom Slovensku, kde sa prostredníctvom skutočných príbehov mačiek, spoločného tvorenia a otvoreného rozhovoru rozvíja empatia, rešpekt k životu a zodpovedný vzťah k zvieratám.
