Kniha o Jarovi Filipovi s názvom Človek hromadného výskytu vyšla v roku 2002. Je to už riadne dávno, ale na krst si dobre pamätám. Krstnými rodičmi boli Milan Lasica a Stano Radič. Ten druhý nás opustil tri roky potom, čo bol veľký šok. Krstili sme Jarovým obľúbeným tabakom Samson.
Kedy príde druhé vydanie?
Kniha sa vypredala pomerne rýchlo a mňa sa ľudia pýtali počas takmer 20 rokov, kedy vyjde druhé vydanie. Pravdu povediac, neviem prečo nevyšlo. Ale to už neriešme, to sa dá napraviť. Vydavateľ je pripravený.
Medzitým mi napadlo, že keď už sme s tým druhým vydaním toľko otáľali, bolo by ho dobré pripraviť parádne, výrazne rozšírené. S tým, že pôvodný text po oprave niekoľkých chýb zostane ako je, ale pribudne text nový. Ukázalo sa, že Jaro je naozaj naše rodinné striebro, jeho odkaz žije. Jeho priestor bol naozaj obrovský a sú ľudia, dosť ľudí, ktorí sa v prvom vydaní knihy neobjavili, ale ich výpovede, tá najkvalitnejšia oral history, by mali byť zaznamenané. Niektorí/é sa neobjavili, lebo boli ešte deti: Napríklad dve Jarove dcéry. Jedna z nic, Evička, je moja kolegyňa z Klubu pod lampou a porozprávala mi historky, ktoré by vás určite bavili. Druhá, Dorota, je Jarovou reinkarnáciou za klavírom. A to sa len rozbiehame.
Pri mapovaní potenciálnych respondentov som prišiel k názoru, že by mohla vzniknúť doslova „druhá kniha“, čiže určite to nebude len pár výpovedí, prilepených na koniec. Na to by som nevytváral kampaň na Doniu. Čaká ma veľa práce (kniha vyjde budúci rok a budeme sa snažiť čo najskôr), ale je to práca, ktorú milujem a ktorá má zmysel.
