Miesto, kde zachránené zvieratá našli nový domov a bezpečný život.
Desiatky zachránených životov dnes závisia od jedného človeka. Tým človekom som ja. V roku 2009 som odhodila kostým aj prácu v korporáte a vytvorila miesto, kde majú opustené a týrané zvieratá pokojný a dôstojný život.
Všetko, čo dnes na Horskom Ranči stojí – budovy, výbehy, voliéry, zázemie pre mačky, psy a kone – vzniklo z mojich celoživotných úspor a úverov. Bez dotácií, bez systémovej podpory.
Dnes tu žije 47 mačiek, 3 psy a 2 kone. Nie preto, že by som chcela „zachraňovať za každú cenu“. Ale preto, že realita si to vyžiadala. Keď sa pri bráne objaví škatuľa s mačiatkami, rozhodnutie už neexistuje – ostávajú len dôsledky.
Azyl sa stal miestom, kde sa končí nezodpovednosť iných. Tieto zvieratá nie sú výsledkom chovu. Sú dôsledkom ľahostajnosti. A kde začína tichá, každodenná práca, ktorú už potom nikto nevidí.
Azyl funguje bez zamestnancov...
Starostlivosť o zvieratá, ich liečba aj chod azylu sú zabezpečované jednou osobou. O všetko sa starám sama – kŕmenie, upratovanie, veterinárne návštevy, starostlivosť o priestory – údržba budov, ohrád, voliér, stavanie nových…
Nie som „víla z hôr“, oslobodená od bežných starostí. Mám rovnaké povinnosti, únavu a limity ako väčšina ľudí. Popri starostlivosti o zachránené zvieratá už nevládzem mať viacero pracovných úväzkov a pracovať po nociach.
Prečo táto výzva a prečo si azyl „nezarába“ sám?
Doteraz som chod ranča financovala najmä z vlastných zdrojov. To už však nie je dlhodobo udržateľné. Ak má azyl fungovať ďalej – dôstojne, pokojne a bez kompromisov na úkor zvierat – potrebuje oporu.
Nie jednorazové zázraky, ale ľudí, ktorí budú stáť v pozadí pravidelne. Pretože pravda je jednoduchá a nepohodlná: ak padne jedna osoba, ktorá to celé drží, padne všetko. Ukázali mi to posledné mesiace a roky, kedy sa môj zdravotný stav citeľne zhoršuje.
Horský Ranč je miesto, kde sa dá aj ubytovať. Nie ako hotel, ale ako tichý pobyt v blízkosti zvierat a prírody. Tieto pobyty však nie sú zdrojom zisku – ich príjem sotva pokrýva základné náklady, najmä energie a vykurovanie mačacieho domu. Ubytovanie vzniklo ako spôsob, ako aspoň čiastočne zmierniť prevádzkové náklady, nie ako biznis.
Starostlivosť o desiatky zachránených zvierat – krmivo, veterinárna starostlivosť a každodenná práca – zostáva aj napriek tomu dlhodobo nepokrytá.
V minulosti som sa snažila hľadať aj iné cesty, ako aspoň čiastočne uhrádzať náklady na chod azylu. Prevádzkovala som dobročinný obchodík s liečivými bylinkami a handmade kozmetikou. Bola to poctivá práca, robená s rovnakou starostlivosťou ako všetko na ranči. Časová náročnosť starostlivosti o desiatky zvierat mi však dnes už neumožňuje túto činnosť udržať popri azyle v kvalite, ktorú by si zaslúžila.
Ako občianske združenie sme tiež zapísaní medzi prijímateľov 2 % z dane. Aj táto forma podpory je pre nás dôležitá a sme vďační každému jednému človeku, ktorý sa takto rozhodne pomôcť. Reálne však ide o čiastky, ktoré pokryjú len malú časť skutočných mesačných nákladov na starostlivosť o zvieratá.
