Pomôžte bývalému strechárovi a darcovi krvi postaviť sa znova na nohy
Ešte nedávno som stál na strechách, dnes bojujem o každý krok. Volám sa Peter Imrich, mám 62 rokov a celý život som pracoval ako strechár.
Moja práca bola tvrdá. Vietor, výšky, letné horúčavy na rozpálených strechách aj zimný mráz. Ale nikdy som sa nesťažoval. Miloval som moment, keď som po práci odstúpil o pár krokov späť, pozrel sa na dom a povedal si: „Táto strecha bude chrániť niekoho rodinu dlhé roky.“ Takto som pracoval celý život. Vlastnými rukami.
Jedna chvíľa zmenila celý môj život
V auguste 2024 som bol opäť v práci. Na streche, ako už tisíckrát predtým. A potom prišla ťažká mozgová príhoda. Pamätám si ten moment, keď moje telo prestalo poslúchať. Keď som zrazu nedokázal pohnúť rukou ani nohou. Zo silného chlapa, ktorý celý život pracoval vo výškach, som sa v jednej chvíli stal človekom, ktorý bojuje o prežitie.
Dnes sa učím veci, ktoré sú pre iných samozrejmosť. Mŕtvica mi spôsobila ťažké ochrnutie ľavej strany tela. Lekári tomu hovoria ľavostranná spastická hemiparéza. Pre mňa to znamená jednoduchú realitu: že aj tie najobyčajnejšie veci sú dnes obrovská výzva.
Učím sa znova postaviť, udržať rovnováhu, urobiť pár krokov.
Na krátke vzdialenosti sa snažím chodiť s ortézou a chodítkom. Na dlhšie trasy som stále odkázaný na vozík. Moje telo trápi bolestivá spasticita a kŕče. Niekedy je ťažké aj to, čo bolo kedysi úplne samozrejmé – napríklad sa obliecť alebo napiť.
Ale nevzdávam sa.
Celý život som pomáhal iným. Veril som, že pomáhať je normálne. Preto som sa stal dobrovoľným darcom krvi. Absolvoval som desiatky odberov. Za to som získal Zlatú Janského plaketu. Nikdy som nevedel, komu moja krv pomôže. Ale vždy som dúfal, že možno niekomu zachráni život.
Dnes stojím na opačnej strane. A s veľkou pokorou sa učím požiadať o pomoc ja. Lekári mi dali nádej. Intenzívne neurorehabilitačné pobyty v centrách Levita Centrum v Lehniciach a ADELI Medical Center v Piešťanoch dokážu ľuďom po mozgovej príhode výrazne pomôcť. Tieto rehabilitácie sú náročné, ale majú výsledky. Práve tam sa ľudia učia znovu chodiť, hýbať rukou a byť opäť samostatní. Problém je, že tieto pobyty stoja tisíce eur a ich cena výrazne presahuje moje finančné možnosti.
Kedysi som opravoval strechy, dnes potrebujem opraviť vlastné telo. Mojím snom nie je nič veľké.
Chcem sa vedieť postaviť bez pomoci, prejsť sa po vlastných nohách, byť menej závislý od pomoci iných a raz sa možno znova prejsť s vnúčatami bez vozíka.
