Na to, aby sa Jakub mohol presúvať na rehabilitácie, potrebujeme akútne auto.
Som Matúš, mám 18 rokov a od svojich ôsmich rokov pomáham mydielkami svojmu staršiemu ležiacemu bratovi Jakubovi, ktorý sa pridusil pri pôrode. Nedostatok kyslíka v prvých minútach jeho života spôsobil , že bude navždy ležiacim bábätkom.
Jakub teraz akútne potrebuje spoľahlivé auto na presun na rehabilitačnú liečbu, bez ktorej sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Bývame 56 km od Bratislavy a 153 km od Piešťan, kam chodí rehabilitovať. Peši tam nezájdeme , vlakom by sme to psychicky asi nedali, nielen kvôli 3 km, ktoré nás delia od stanice, ale aj kvôli Jakubovej nízkej imunite a kolektívne šíriacim sa vírusom vo verejnej doprave. Kočík, v ktorom ho prevážame, je široký a nezmestí sa do uličky. No a na taxík opatrovateľský nestačí. Auto je v jeho prípade nevyhnutnosť.
Komu pomôžeme?
Jakubovi Pokornému – 24 ročnému chalanovi, ktorý vďaka komplikáciám pri pôrode ostal navždy ležiacim 3-mesačným bábätkom. Kubko nevie sedieť,chodiť, rozprávať. Je vo všetkom odkázaný na pomoc , plne ležiaci a nevie sám ani prehltnúť.
Kubkov zdravotný stav sa vekom zhoršuje, keďže sa nevie v podstate pohnúť z miesta. Je plienkovaný, kŕmený mixovanou stravou a aby sa uvoľnilo jeho svalové napätie, potrebuje rehabilitovať. Na rehabilitácie ho vozíme autom starším ako ja, ktoré už pre Jakuba nie je vhodné. Je odkázaný na prevoz motorovým vozidlom, na ktoré však nemá nárok, pretože nechodí do školy, ani do práce. ÚPSVaR má na príspevok na auto interné predpisy, kde musíte splniť podmienku 2× do týždňa škola, zamestnanie alebo DSS, či iné zariadenie alebo ústav, do ktorého sme ho neodložili. Mamka sa o neho stará doma ako jeho opatrovateľka.
