Pomohli ste Sáške získať asistenčného psa

Volám sa Saška, mám 17 rokov a študujem na Strednej veterinárnej škole v Nitre.

Zvieratá tvorili – a stále tvoria – veľkú časť môjho života. Sú mojou terapiou, mojím bezpečným miestom a tým, čo ma najviac drží nad vodou. Ich prítomnosť mi vždy prinášala pokoj, pocit istoty a silu pokračovať aj vtedy, keď bolo všetko ťažké. Detstvo bolo pre mňa psychicky veľmi náročné taktiež ako môj zdravotný stav a zanechalo to na mne dlhodobé následky. Aj preto dnes bojujem s psychickými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelnú liečbu.

Od detstva som bola veľmi aktívna a hľadala som šport, ktorému by som sa mohla naplno venovať. Skúšala som všetko možné – gymnastiku, lukostreľbu, tenis, plávanie, jazdu na koni. Pohyb bol mojím životom a plánovala som pri ňom ostať aj v budúcnosti.

Keď som mala 7 rokov, počas gymnastiky som utrpela vážny úraz, ktorý všetko zmenil. Nasledovalo osem operácií v priebehu 10 rokov, množstvo rehabilitácií a stupňujúce bolesti. Ani jedna operácia však nepomohla a môj zdravotný stav sa naopak zhoršoval.

Nakoniec mi diagnostikovali Ehlers-Danlos syndróm /EDS/, čo je genetické ochorenie spojivového tkaniva, ktoré je spôsobené poruchou v tvorbe kolagénu. Postihuje mnoho telesných systémov, vrátane kože, kĺbov a ciev. Nakoľko je to genetické ochorenie, neexistuje kauzálna liečba, ale liečia sa jednotlivé symptómy a komplikácie. 

Okrem EDS sa zistil aj problém mojich bolestí – CRPS (Complex Regional Pain Syndrome) – najbole­stivejšie ochorenie na svete, ktoré má prezývku aj suicidálne ochorenie, pretože bolesť je extrémna, neustála a ovplyvňuje každý jediný deň. Moje telo postupne prestalo zvládať bežné fungovanie. Striedavo používam vozík alebo barle a aj najmenší dotyk môže spôsobiť neznesiteľnú bolesť.

Napriek tomu sa nevzdávam. Školu mám rada, milujem zvieratá a chcem ďalej pracovať na svojej budúcnosti.

Moje zdravotné ťažkosti sú rozsiahle a vzájomne prepojené.
S EDS sa spájajú ďalšie komorbidity, ktoré mám diagnostikované:

• FND (funkčné neurologické poruchy) – neepileptické záchvaty

• SMAS (Syndróm aortomezenterickej kompresie)

• MCAS (Mast Cell Activation Syndrome)

• Nutcracker syndróm („luskáčika“)

• Zlyhávanie tráviaceho traktu

Momentálne najviac bojujeme s gastro ťažkosťami, pretože sa už nedokážem normálne najesť.
Preto čakám na zavedenie parenterálnej výživy, aby moje telo vôbec dostalo živiny, ktoré potrebuje.

Moje diagnózy spolu vytvárajú stav, ktorý mi výrazne obmedzuje denný život – pohyb, bezpečie aj samostatnosť. Niektoré dni neviem udržať rovnováhu, niektoré dni nedokážem chodiť bez opory a často prichádzajú aj FND záchvaty, pri ktorých strácam kontrolu nad telom.
Práve preto je pre mňa asistenčný pes mimoriadne dôležitý a nevyhnutný.
Asistenčný pes mi dokáže pomôcť tam, kde moje telo zlyháva:

• poskytne mi stabilitu pri chôdzi a zastabilizuje ma, keď sa mi podlomia nohy,
• pomôže mi vstať alebo presunúť sa, keď nedokážem použiť svaly tak, ako potrebujem,
• počas FND záchvatu ma dokáže ochrániť pred pádom,
• vie ma svojou prítomnosťou upokojiť, položiť sa vedľa mňa a zabrániť tomu, aby som sa pri záchvate zranila,
• môže privolať pozornosť okolia, ak som v ohrození,
• podá mi veci, ktoré sama neudržím alebo nedokážem zdvihnúť,
• pomôže mi v škole aj doma fungovať samostatnejšie,
•  a hlavne – dáva mi pocit istoty a bezpečia, ktorý dnes sama nemám.

Asistenčný pes pre mňa nie je „pomocník navyše“. Je to opora, stabilita, terapia, ochranca a jediná možnosť, ako žiť bezpečnejší a samostatnejší život aj napriek všetkým diagnózam.

Preto ho potrebujem tak veľmi.