O záchrane ľudského života rozhodujú sekundy
Táto výzva našla dosť darcov. Toto sú ďalšie príbehy, ktoré môžete podporiť.
Pomôžte zachrániť 34 rokov našej práce. Podporte Nadáciu Milana Šimečku
Lukášov život stojí 1 000€ na deň. Pomôžme mu získať potrebný liek Skyclarys.
Pomôžme mamičke Mirke zvládnuť najťažší boj v jej živote
Kultúrny odboj musí pokračovať! Hľadáme 500 pravidelných darcov či darkýň.
O záchrane ľudského života rozhodujú sekundy
Míľnik 9/9
Za túto sumu kúpime obrancom Ukrajiny 800 turniketov SICH
Míľnik 9/9
Za túto sumu kúpime obrancom Ukrajiny 800 turniketov SICH
DNES JE 1000 DNÍ VOJNY: OBDARUJME PUTINOVÝCH BOHATIEROV
Dnes je to presne 1000 dní, čo udatní Putinovi bohatieri začali naplno denacifikovať Ukrajinu. Dovtedy (2014–2022) „zelení mužíci“ oslobodili 42 tisíc km2 (7%) ukrajinského územia. Konkrétne Krym, časť Doneckej a časť Luhanskej oblasti. A čo sa im podarilo za 1000 dní plnoformátovej denacifikácie? Rozšírili oslobodené územie na cca 109 tisíc km2, čo predstavuje 18%. To nie je zlé – 11% za 1000 dní. Ak budú bohatieri denacifikovať týmto tempom, Ukrajina bude slobodná za … moment … 8090 dní, čiže 22 rokov, teda v roku 2046. Realistický plán, vážne!
Udatní bohatieri udatne denacifikujú a za to si zaslúžia patričnú odmenu. A aj ju dostávajú. Napríklad od vlastných veliteľov preventívne fasujú čierne plastové vrece, určené na pohodlnú cestu domov. No a my máme priamo na fronte kamarátov, ktorí im denno denne doručujú naozaj bombastické darčeky, perfektne ladiace k tomu vrecu. Lenže bohatieri sú skromní a tak sa zatajujú pred kuriérmi. Kuriéri ich musia prácne vyhľadávať s pomocou dronov.
Dostali sme preto s Jankou taký nápad. Skúsime dnes vyzbierať za každý deň vojny 1 euro na drony pre kuriérov. Tisíc eur za jeden deň. Alebo 105.640 rubľov, aby si to vedeli predstaviť aj bohatieri. Dáme to? Veríme že áno!
Po polnoci bol stav 2.879 EUR. Link na zbierku je hore.
Ďakujeme, naozaj veľmi ďakujeme, že ani po 1000 dňoch tejto nezmyselnej vojny nie ste unavení a ste ochotní pomôcť. Ukrajinci veľmi na výber nemajú. My máme. A máme aj možnosť spraviť aspoň trochu dobra.
Ešte raz vďaka!
Nezlomní – Jana Cavojska a Marcel Rebro
Život pri frontovej línii
Vojaci nás ubytovali v opustenom dome po obyvateľoch, ktorí utiekli pred vojnou. Dom je čiastočne zničený, okná sú zatemnené, ale máme strechu nad hlavou.
Skladáme si veci a vyrážame na „prechádzku“ k miestnemu jazeru. Pri našom aute stretáme vojaka. Volá sa Vova. Nespokojne pozerá na zadok auta trčiaci spod stromu. Vchádza do dvora a z kufra svojho auta vyťahuje maskovaciu sieť. „Zakry si to,“ vraví. „Takto si príliš ľahko rozpoznateľný pre drony“. Neodporujem a spolu s Borisom naťahujeme sieť na auto. „A kam ste sa vybrali?“ pýta sa Vova. „K jazeru,“ odpovedá Aľona. „Poďte, ukážem vám cestu,“ vyráža pred nami. Prechádzame cez susedný dvor. Za stolom sedí starší chlap v maskáčoch. Ako nás zbadá vstáva a predstavuje sa „Som Alexander. Ale volajte ma Dog“. Zoznamujeme sa a pokračujem s Vovom k jazeru. Predierame sa vysokou trávou k malinkej „pláži“. Pozeráme na zapadajúce slnko. Janka spovedá Vovu.
Prichádza Dog. „Už ste večerali?“ začína. Krčíme ramenami. „Máme vajcia, klobásu, paradajky aj uhorky. Poďte, spravím praženicu“. Chvíľu sa zdráhame, ale Dog je neodbytný. Vyrážame za ním. Jeho dom je vo výrazne lepšom stave ako náš. Udržiavaný, čistý. V kuchyni plynový sporák. Dog vyberá vajíčka a klobásu a začína kuchtiť. „Máme sa tu celkom dobre,“ rozhovorí sa bez vyzvania. „Keby bola ešte elektrina a chladnička, bolo by to tu ako na dovolenke,“ pokračuje. S jeho slovami nie úplne korešponduje vzdialene zabubnovanie delostreleckej paľby. „To sú naši,“ ukľudňuje nás. „A na dedinu nestrieľajú?“ pýtam sa. „Ani nie. Včera jedna padla na dolný koniec, ale väčšinou je tu kľud.“
Namiesto na penziu šiel do prvej línie
Dog má 57 rokov. Je v jednotke najstarší. Celý život pracoval v bani. Zničil si pritom chrbát, v civile je invalid. A ako baník je už aj dôchodca. Napriek tomu sa hneď po začiatku ruskej invázie prihlásil ako dobrovoľník. Keďže doma pôsobil aj ako dedinský „felčiar", na vojne ho zaradili k medikom. Medikom v prvej línii.
Pýtam sa, koľko ľudí mu asi prešlo rukami. „Veľa, naozaj veľa. Ale detailne si pamätám len toho prvého. Potom to už išlo nejako automaticky. Raz, keď bol naozaj zlý deň, mal som skoro päťdesiat trojstoviek.“ Trojstovka je v kódovom označení zranený, 450 v poriadku, 200 mŕtvy. „A boli aj nejaké dvestovky?“ pýtam sa. Dog sa trochu zháči. „Priamo u mňa nie. Ale keď je dvestovka úplne jasná, ani ju neriešim. Mám priority. Venujem sa trojstovkám. Ja som v prvej línii. Turniket, náplasť na pneumotoroax, izraelský obväz – to sú moje nástroje. Najdôležitejší je turniket. Pri masívnom krvácaní, spôsobenom poškodením veľkej cievy v končatine, rozhodujú naozaj sekundy," hovorí. "Je to hra o život. Ja stabilizujem. Odo mňa sa transportuje dozadu na medpoint. Tam už vedia dať komplexnejšie ošetrenie a prípadne zavolať aj evakuačné vozidlo a zariadiť prevoz do nemocnice,“ dodáva kľudným hlasom, ako keby sme sa bavili o recepte na praženicu.
Cítim k tomu skromnému chlapovi obrovský rešpekt. Chcem sa mu nejako zavďačiť. Vyberám zo svojej lekárničky jeden turniket a modulárny obväz OLAES. „Ďakujem. Turniket sa hodí. Ale hento asi nepoužijem,“ bradou ukazuje na OLAES. „Prečo? Tamponádu nerobíš?“ nechápem. „Ty zvládneš tamponádu poležiačky?“ odpovedá otázkou. „Lebo ja nie. A keby som si kľakol, dá ma dole snajper,“ vraví. „Snajper? Hádam si označený ako zdravotník,“ krútim hlavou. „Nie som. Zdravotník je pre ruského ostreľovača prioritný cieľ. Rovnako ako ty s tou nášivkou PRESS na veste. Keď pôjdete zajtra so Srbom dopredu, radšej si ju daj dole,“ dodáva.
Pätnásť EUR – cena za ľudský život!
Táto výzva je súčasťou témy Spoločne pre Ukrajinu.
Ďalšie príbehy
Pomôžte zachrániť 34 rokov našej práce. Podporte Nadáciu Milana Šimečku
Lukášov život stojí 1 000€ na deň. Pomôžme mu získať potrebný liek Skyclarys.
Pomôžme mamičke Mirke zvládnuť najťažší boj v jej živote
Kultúrny odboj musí pokračovať! Hľadáme 500 pravidelných darcov či darkýň.
Zachráňme festival Jeden svet
Pomôžte Emke v jedinej šanci na život. Imunoterapiou v Taliansku.
Pomôžme rodine Kirdajovej po autonehode, aby sa vrátila do života
