Volám sa Lenka Jobbová a mám 33 rokov. Podľa slov mojej mamy som bola už od útleho veku veľmi energické dieťa, ktoré malo veľkú chuť do života. Môj príchod na svet však sprevádzalo množstvo komplikácií. Narodila som sa o dva mesiace skôr, pričom mamina počas tehotenstva často krvácala. Keď s tým prišla za lekármi len ju nepekne odbili,, Veď to nič nie je, čo stresujete"?! Keď mi bola v prvom roku života diagnostikovaná detská mozgová obrna, jej svet sa obrátil úplne naruby. Napriek tomu pozbierala všetky svoje sily a začali sme spoločne bojovať.
Zápasiť s DMO bolo od začiatku veľkou výzvou.
Je to postihnutie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa vyznačuje hlavne zníženou mobilitou a pohyblivosťou. V mojom prípade sú postihnuté všetky štyri končatiny. Neustále trpím kŕčovitými bolesťami celého tela, takzvanými spazmami. Moja chôdza je veľmi ťažkopádna a nestabilná, pravá noha sa mi otáča do vnútornej strany. Okrem telesných príznakov prináša detská mozgová obrna do môjho života i iné obmedzenia. Nestále sa stretávam s posmeškami od ľudí z okolia. Už nespočetne krát som si vypočula vetu,, Veď vy nemáte až takú závažnú diagnózu". Keď to počuje moja mamina, len ironicky podotkne ,, Veď si to s ňou skúste vymeniť". Vždy si pritom pomyslím,, Naozaj nie je ochorenie, ktoré zasahuje to všetkým oblastí môjho života a tým výrazne znižuje jeho kvalitu, až také závažné "? Napriek týmto peripetiám som prešla bežnou základnou i strednou školou a stala sa absolventkou Trnavskej univerzity v Trnave, v odbore sociálna práca. Štúdium na vysokej škole pre mňa rozhodne nebolo žiadnou malinou. Začala sa mi nová etapa života, ktorá priniesla nové priateľstvá, zážitky a zároveň nové problémy. Nielen tie bežné študentské, ale i zdravotné. Keď som si myslela, že všetko ide tým správnym smerom, mala kamarátov, záľuby, športovala som, vtedy sa mi do života priplietla ďalšia diagnóza, klinická depresia.
Aby toho nebolo málo..
Kombinácia detskej mozgovej obrny so stredne ťažkou depresiou je veľmi silnou kávou. S pribúdajúcim vekom sa zhoršujú nielen moje fyzické bolesti, ale aj odbúdajú možnosti ako ich riešiť. Rehabilitačné centrum, ktoré som navštevovala od útleho veku už nie je pre mňa prístupné, nakoľko je to školské zariadenie. Cvičiť, ale kvôli svojmu hendikepu potrebujem neustále, bez ohľadu na vek. Nevzdala som sa a neustále rehabilitovala doma, chodila do bežného fitka, či na plavecké tréningy. Postupom času sa ale ukázalo, že potrebujem prístup odborníkov šitý priamo na mieru. Od známych sme sa dozvedeli o možnosti rehabilitovať v Adeli Medical Centre v Piešťanoch. Po absolvovaní prvého rehabilitačného kurzu za pomoci nadácií, som zistila, že práve takéto cvičenie je pre mňa to pravé.
Avšak bez podpory dobrých ľudí, by som si nákladné rehabilitácie nemohla dovoliť. Vďaka vašej iniciatívne budem môcť pravidelnejšie absolvovať cvičenie v Adeli. Každý jeden absolvovaný kurz pre mňa znamená výrazný posun k aktívnejšiemu a kvalitnejšiemu životu. Pretože aj my ,,inak obdarení " chceme byť niečím prospešní pre spoločnosť. Za akúkoľvek vašu podporu, budem nesmierne vďačná. Už vopred veľmi pekne ďakujem.
