Autor knihy Michal Styk, vyštudoval medzinárodné vzťahy a bezpečnosť v Spojenom kráľovstve, a téme sa venuje vyše dvadsať rokov. Neskôr sa profesijne venoval politickému a obchodnému marketingu a zároveň pracoval pre neziskové organizácie na viacerých verejnoprospešných projektoch. Momentálne je doktorandským študentom a nedávno sa vrátil z Paríža, kde pracovne pôsobil v rámci organizácie OECD.
“Ako Západ vyhral” bude do istej miery aj jeho kompilácia starších tém a ideí: napríklad jedna kapitola bude vychádzať z eseje, ktorá bola počas štúdia na Univerzite v Lancasteri ocenená ako najlepšia z ročníka (esej o Nanotechnológii a bezpečnosti), v knihe bude aj kapitola z unikátneho výskumu ohľadne Číny a bezpečnosti, ktorý keď v Londýne prezentoval v rámci projektu s jeho tímom, závery vtedy zaujali natoľko, že sa dostali na titulnú stránku britského denníka The Times. Ukázalo sa, že po čase závery výskumu stále platia a že sú naďalej relevantné, a teda hodné dodatočného rozpracovania aj do tejto knihy. V kapitole s názvom “Iracionálne ľudské konanie” sa bude venovať obšírne aj téme volieb. V rámci doktorandského štúdia sa momentálne venuje výskumu, ktorý narába so súborom údajov pozostávajúci z viac ako 134,000 (!) zozbieraných odpovedí v rámci volieb na Slovensku. Ak patríte k tej časti voličskej spoločnosti ktorá sa po každých voľbách zamýšľa nad tým, prečo voľby dopadli tak ako dopadli, táto kapitola bude určite pre Vás.
Krátke úryvky z niektorých kapitol knihy.
Ukážka z kapitoly: Technológie ako predpoveď “Druhého príchodu”
Predstavte si, keď v najbližšej dekáde pribudnú na cesty autopilotom ovládané autá, nad hlavami začnú lietať osobné aerotaxíky, doručovacie drony a v uliciach sa začnú čoskoro objavovať vo veľkom humanoidné roboty. Lenže my Európania, si už teraz nevieme dať rady s technologickými gigantami aby sa vyvarovali napríklad dominantnému správaniu v ich danom segmente, prípadne aby vzhľadom na históriu tohto svetadielu dbali na morálnu povinnosť predchádzať deformovaniu demokratických princípov. Korporácie ako Meta, Google a X roky umožňovali nezodpovedné šírenie dezinformácií, propagandy a extrémizmu. Optimalizovali algoritmy na šírenie konšpirácií a rozdeľovali tým našu spoločnosť. Keď raz Európska komisia žiada aby Facebook zodpovedne moderoval politicky citlivé príspevky a sponzorované reklamy napríklad počas kampane alebo volebného moratória, a ten sa im obráti chrbtom na ktorom je nápis “sloboda slova ůber alles”, tak je to na zamyslenie sa v dvoch rovinách.
Prvou, že ak takto sa k nám správa zahraničná (!) súkromná (!!) firma, zarábajúca (!!!) na primiešavaní nenávisti v spoločnosti, sídliaca v spriatelenej a zatiaľ stále spojeneckej krajine, tak ako sa asi bude správať na európskom trhu čínsky technologický gigant, ktorý bude za nejaký čas dodávať na náš trh humanoidné roboty? O niekoľko málo rokov budú aj na našich uliciach kráčať automatizované robotické stroje, ktoré budú mať batériu, čip, a AI softwér vyrobený v Číne. Ak teraz naši poverení zástupcovia v európskych inštitúciách nie sú schopní donútiť firmu zo Spojených štátov k spolupráci a rešpektovaní pravidiel, veľa šťastia pri totalitnom zriadení v Číne.
Ukážka z kapitoly – O antropogénnych katastrofách, komplexite a eventualitách
V tejto kapitole si povieme detailne viac o tom ako čím viac komplexne prepojená závislosť sveta predstavuje nielen sociotechnickú výzvu, ale zároveň aj ekologickú. Reč bude aj o tom ako sa bezpečnostné hrozby znásobujú avšak riešenia absentujú, pretože kombinácia sociálnych potrieb a ich zabezpečení sa rovná ďalšia katastrofa na obzore. Problémy v spoločnosti by sa vo vysokej politike nemali riešiť vznikom ďalších problémov, ale naopak. Avšak, čím ďalej tým viac prepojeným svetom, sa priestor pre manévrovateľnosť riešení pribúdajúcich problémov stále zmenšuje. Darmo budeme zaťažovať štátne zložky novými predpismi, čo robiť v prípade eventualít, keď iné konania ich nieže eliminujú, ale skôr znásobujú ich kauzalitu. Tento fenomén by sa dal nazvať aj ako náhody spôsobené okolnosťami. Hurikány, tsunami a zemetrasenia už nie sú len “božím trestom”, ale trestuhodnými konzekvenciami zásahmi človeka do prírody. Sú to ekosystémové obranné reakcie. Ako prípadové štúdie z nedávnej histórie si zoberieme dve príklady z Japonska a Činy. Nateraz to vyzerá, že je to boj, ktorý sa žiaľ nedá vyhrať. Výzvou bude však následky udalostí aspoň moderovať. Je to ako had uroboros, ktorý je odkázaný naháňať svoj vlastný chvost…
Ukážka z kapitoly – Ako sa západná civilizácia musí brániť sama pred sebou
Algoritmom riadená deštrukcia demokracie – alebo keď sa technológia ktorá bola vynájdená na Západe otočí proti jej vlastným obyvateľom. Ak si vedia totalitné systémy prepožičať od slobodného sveta nástroje na moc, nemal by si aj slobodný svet vedieť prepožičať isté nástroje moci z toho neslobodného? Tak ako oni vedia blokovať slobodný diskurz u nich, tak by sme my mali vedieť efektívne blokovať škodlivý obsah u nás. Pre niekoho tenká červená línia, pre iného prekročenie rubikonu, poprípade pandorina skrinka. Ale pokiaľ k tomu nedôjde, kopeme si vlastnú priepasť, vlastnú čiernu dieru, ktorá pohlcuje svetlo naokolo. Hovoríme aj o hybridných operáciách, ktoré sa vyskytujú v online priestore, v tzv. šedej zóne, ale presakujú do každodenného života čím ďalej tým viac, kedy končia ako reálne hybridné prevraty.
Lož je atraktívnejšia, agresívnejšia, jednoduchšia na porozumienie a šíri sa rýchlosťou klebety. Plus, nerobí si starosť kam až ďaleko dokáže zájsť, pretože lož už dávno nemá krátke nohy. Vďaka sociálnym sieťam, dostala krídla a stratila zábrany, keďže nie je nikomu za nič zodpovedná. Tak ako to platí v džungli, takisto to platí aj v “sociálnej džungli” na online platformách, že najviac zarezonuje to najhrubšie chovanie, ten najukričanejší, najagresívnejší hlas, ktorý si svojou negativitou pýta čo najviac pozornosti. Je dokázané, že na sociálnych médiách najviac šírený obsah je ten negatívny, tzv. hate-speech. Sme uprostred vojny ktorá sa (zatiaľ) vedie len na našom území a to nekonvenčnými spôsobmi, pomocou technických prostriedkov, ktoré vedia ovládať naše emócie. Prečo je potrebné s tým niečo urobiť? Pretože – požičiam si environmentálnu terminológiu – tento stav nie je dlhodobo udržateľný. Ako s tým bojovať – a hlavne vyhrať? Tri slová: Objednajte si knihu😉
V knihe sa ďalej dozvieme viac o:
– O Biopolitike a politizácii spoločenského života
– Spravodajských službách demokratických štátov a ich achillovej päte
– O katarzii v umení na úkor katarzie vo vojnách
– Číne, a či je nepriateľsky tváriaci sa priateľ
– O dekonštrukcii politiky vs. deštruktívnych politikách – alebo ako sa začať obávať jadrovej bomby a začať hľadať riešenie
– Čo sa stane keď Saruman prejde k Mordoru
– (Deravej) pevnosti Európa
