Pomôžte vytvoriť bezpečný prístav pre týrané ženy a ich deti!

Domov pre týrané ženy

Nedávno ma oslovil inšpiratívny projekt Centra krízovej intervencie, ktorý vytvára moja kamarátka. Po náročných životných skúsenostiach sa rozhodla vybudovať bezpečné útočisko pre ženy a ich deti, ktoré zažívajú násilie alebo sú ohrozené nevhodným správaním iných.

Jej príbeh so mnou hlboko rezonuje, a preto som sa rozhodla tento projekt podporiť. Verím, že jeho posolstvo osloví aj vás.

Prečo je tento projekt potrebný?

Existujú príbehy, ktoré sú časté, no málokedy sa o nich hovorí. Príbehy, v ktorých sa cítia nechcené, vyrastajúce s pocitom, že ich hodnota je viazaná na to,  koľko dokážu urobiť pre iných. Výchova k poslušnosti a podriadeniu sa, formuje ich vzťahy a životné cesty.

Príbeh tejto ženy je svedectvom o sile a odhodlaní, ktoré jej pomohli prekonať roky utrpenia, trvajúce od detstva. S jej súhlasom ho zdieľam s vami.

Jej príbeh: O ceste z tieňa do svetla

Vyrastala v prísnej domácnosti, kde boli láska a uznanie podmienené poslušnosťou. Už ako malé dievča sa snažila dokázať svoju hodnotu tým, že vždy vyhovela očakávaniam druhých. V tomto prostredí nebol priestor pre pochvalu či láskavé slová, ale skôr pre príkazy a tresty.  Strach z neúspechu a očakávanie, že zlyhá, ju sprevádzali každodenným životom. Fyzické a slovné útoky sa stali normou, čo malo zásadný vplyv na jej sebahodnotu a sebaúctu.

Ako veľmi mladá vstúpila do manželstva, v ktorom čelila rôznym výzvam. Spolužitie s jej rodinou prispelo k zložitým dynamikám vo vzťahu. Napätie,  nedostatok podpory zo strany partnera, ako aj jeho nezrelosť spôsobili, že časom došlo k odcudzeniu a nakoniec sa ich cesty rozišli.

Druhý muž bol starší, skúsený a spoľahlivý. Ich spoločný život sa zdal byť dokonalý – krásne zdravé deti, finančné zabezpečenie, úspech v podnikaní, a navonok harmonická rodina. Ona bola jeho oporou vo všetkých oblastiach, pomáhala mu s biznisom a starala sa o domov. No v skutočnosti sa stále viac cítila ako niekto, kto nemá právo rozhodovať o vlastnom živote. Všetky dôležité rozhodnutia robil on, a hoci mala pocit, že značným dielom prispieva k úspechu rodiny, všetka sláva, uznanie a zásluhy išli jemu.

Postupne zistila, že tento vzťah nie je o láske a rovnováhe, ale o kontrole a manipulácii. Mužova dominancia prerástla do výbuchov zlosti, ktorými sa vybíjal na nej a aj na deťoch. Hoci materiálne mali všetko, v skutočnosti žila v klietke. Nemala kam ísť, pretože biznis bol spoločný a nemala vlastné financie. Naučila sa žiť v tomto svete kvôli deťom a pre zdanie pokoja.

No ako roky plynuli a deti vyrástli, začala na sebe pracovať. Zistila, že môže byť silnejšia, než si myslela, a že má právo na slobodu. Pomaly sa pripravovala na odchod, vedela, že musí byť pripravená čeliť mužovej pomste a snahe ju odstrihnúť od všetkého, čo spolu vybudovali. Nakoniec však našla odvahu. Opustila tento vzťah, postavila sa na vlastné nohy a znovu objavila svoju sebaúctu.

Aj keď ju celé roky sprevádzala bolesť a krivda, dnes  sa už na nikoho nehnevá a nikoho nesúdi. Ako sama hovorí,  dospela s uvedomeniu, že každý konal v danej chvíli tak, ako najlepšie vedel. Odpustila sebe aj ostatným. Chápe, že aj oni si prechádzali svojimi vlastnými ťažkosťami, ktoré boli dôsledkom minulých prežitkov.  V detstve sami čelili krivde, pocitu nedostatočnosti a možno nepoznali iný spôsob, ako sa správať a konať. Nepoznali nástroje na to, aby dokázali urobiť inak, pretože nás všetkých ovplyvňujú vzorce a programy správania, ktoré si nesieme z rodu a ktoré nás formujú. Je však na každom z nás, ako sa s týmito vplyvmi v živote  popasujeme a či sa rozhodneme pre zmenu. Toto pochopenie jej  prinieslo pokoj, pretože vie, že to bola ich cesta a dnes už môže kráčať ona tou svojou – s vedomím, že odpustenie je kľúčom k jej vnútornému oslobodeniu.